Citáty sú hĺbavé a krásne. Riadiť sa nimi je však už ťažšie.

Joseph Heller: Hlava XXII
kuk.jpg
Je to prvá americká kniha, ktorá zosmiešňuje amerických vojakov, čo bolo dovtedy nevídané. Predaj najviac rozpútala Vietnamská vojna, ktorá bola spoločnosťou prijímaná presne ako Hlava XXII.

Dej v knihe nezohráva dôležitú úlohu, je to skôr zmes rôznych príhod. Zaujímavý je prechod medzi nimi.
heller kuk.jpg
Dôvod prečo milujem túto nádherne proti-vojnovú knihu je prostý - je zábavná! .................ale aj desivá....srelkaa
Aj napriek tomu, že prebiehajú boje, aj napriek tomu, že ľudia umierajú
- aj napriek tomu je táto kniha písaná jedinečným štýlom, ktorý spôsobil, že som sa niekoľkokrát smiala, nahlas a nekontrolovateľne!
Je to asi to najironickejšie, najsatirickejšie a najbizarnejšie dielo, aké som kedy čítala.
Človek sa smeje skoro stále, ale občas je to taký ten "smiech cez slzy", že je vlastne desivé...
"hlave XXII nikto neprejde cez rozum"
Dokiaľ nebudeš ležať bradou nahor, musíš bojovať!
Môžeš si byť stopercentne istý, že ich tam má,"..."hoci o tom zrejme ani nevie. A preto nevidí veci tak, ako sú."
"Ako to že o nich nevie?" čudoval sa Yossarian.
"Pretože má v očiach muchy,"..."Ako môže zbadať, že ich tam má, keď má v očiach muchy?"
...
"Appleby, máš v očiach muchy,"...
"Čože?"...
"Máš v očiach muchy," zopakoval Yossarian. "Asi preto ich nevidíš."
...
"Havermayer, mám v očiach muchy?"
Havermayer nedôverčivo zažmurkal. "Čo?"
"Muchu."
Havermayer opäť zažmurkal. "Muchy?"
"V očiach."
"Čo ti šibe?" spýtal sa Havermayer.
"Nie, mne nie. To Yossarianovi šibe. Len mi povedz, či mám v očiach muchy alebo nie. Môžeš mi to smelo povedať. Znesiem to."
"A to je všetko, čo by musel urobiť, keby sa z toho chcel dostať?"
"To je všetko. Nech ma o to požiada."
"A vy ho potom môžete vyradiť z letového nasadenie?" pýtal sa Yossarian.
"Nie. Ja ho potom nemôžem vyradiť z letového nasadenia."
"Chcete povedať, že je v tom nejaký háčik? Začína ma z vás bolieť hlava."
"Hlava vás začína bolieť z Hlavy XXII, nie zo mne," povedal na to doktor Daneeka.
"Mládenci!" oslovil plukovník Cargill Yossarianovu eskadru a významne sa odmlčal. "Ste americkí dôstojníci. Dôstojníci Žiadne iné armády na svete nemôžu toto o sebe povedať. Dobre sa nad tým zamyslite."
"Veď sa ma pokúšajú zabiť," povedal mu nevzrušene Yossarian.
"Nikto sa ťa nepokúša zabiť!" reval na neho Clevinger.
"Tak prečo po mne strieľajú?" spýtal sa Yossarian.
"Strieľajú predsa na každýho," vysvetľoval mu Clevinger. "Chceli by nás zabiť všetkých."
"A aký je v tom rozdiel, prosím ťa?"
"Bombardér, bombardér!" ječel Dobbs, když se Yossarian ozval. "Nehlási se. Nehlási se.
Pomôžte bombardérov, pomôžte bombardérov! "
"Ja som bombardér," reval na neho Yossarian. "Ja som bombardér. Som v poriadku, som v poriadku!"
"Tak mu pomôžte, pomôžte mu," žobronil Dobbs. "Pomôžte mu, pomôžte mu ..."
A vzadu ležal umierajúcich Snowden.
"Tí ľudia naozaj veria tomu, že keby sa niekto v noci prikradol k tej mape a posunul líniu frontu za Bologni, tak by na ten nálet nemuseli. Vieš si to predstaviť? My dvaja sme tu asi posledný, ktorí si zachovali zdravý rozum."
Uprostred noci to Yossarian vopred zaklopal na drevo, podržal sám sebe palec, po špičkách sa prikradol k mape a posunul na nej línii frontu za Bologne.
Ako sa voláš synu?" spýtal sa major - - - de Coverley.
"Moje meno je Milo Minderbinder, pán major, a je mi dvadsaťsedem."
"Si dobrý provianťák, Milo."
"Nie som provinanťák, pán major."
"Si dobrý provianťák, Milo."
"Ďakujem, pán major. Urobím všetko, čo bude v mojich silách, aby sa zo mňa stal dobrý
provianťák. "
"Ste novým veliteľom eskadry," zakričal na neho cez trať plukovník Cathcart. "Ale nemyslite
si, že to niečo znamená, pretože to vôbec nič neznamená. Znamená to jedine to, že ste novým veliteľom eskadry. "
kuk.jpg
Obrázok1.gif
Władysław Szpilman Pianista
V poslednej dobe ma žiadna kniha tak nepohltila ako Pianista. Prežívala som každé jedno slovo a pocity, ktoré tak s veľkou bolesťou opisuje Wladyslaw Szpilman. Práve vďaka pravdivým údajom a zážitkom má moc silno zapôsobiť. Ak by táto kniha nechala niekoho chladným, tak potom.
kuk.jpg
Na rany z lásky sa neumiera.
nacista: Chcete snáď živoriť a predávať knihy na ulici? Muž: Áno, prosím.
Muž: Keď nás bodneš, nebudeme krvácať. Keď nás polechtáš, nebudeme sa smiať. Keď nás otráviš, neumrie. Keď nám ukřivdíš, nepomstíme sa.
Wladek: Ako myslíte, že vytvoríte tú novú obrannú líniu, budete tam obchádzať a vláčiť sa s kuframa?
Muž: Ako to máte sa zádama. Druhý muž: Lepšie. Muž: Lepšie? Druhý muž: Lepšie sa nepýtať.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one