Citáty sú hĺbavé a krásne. Riadiť sa nimi je však už ťažšie.

Franz Kafka
kafka plač.jpeg
Tento bol pre mňa PÁN spisovateľ, ktorého som dlhé roky nemusela,
jednoducho som mu neprišla na chuť.
Nedávno mi však mne milý človek povedal, že keď chcem pochopiť niečo z hudby a umenia, čomu celkom nerozumiem...musím dokonale poznať život autora.
Skúsila som to aj s Kafkom a týmto tomu milému človeku dodatočne ďakujem,
vďaka nemu som poznala, že Kafkove diela sa nedajú pochopiť bez toho,
aby sme poznali jeho život bližšie a teraz ho vstrebávam a zaujal ma tak ako žiaden iný.

Očaril ma práve jeho jedinečný štýl, myšlienkami a pocitmi, ktoré dokázal opísať dokonale, avšak na prvý pohľad nejasne.

Kafkovo dielo je otvorené a má mnoho vchodov a východov pre každého čitateľa, teda každý si ho môže vysvetliť po svojom.......a to je to čo ma bavííííííííííííííííí............................srelkaa
"Ona čosi hľadala a on čosi hľadal, zúrivo, so skrivenými tvárami, zarývajíce hlavu jeden druhému do pŕs hľadali a ich objatia a vzpínající sa telá im nedávala zabudnúť, ale pripomínala im povinnosť hľadať; ako keď psi zúfalo ryjú v krajine, tak sa oni ryli vo svojich telách; a bezmocne, sklamane, aby ešte nabrali zvyšok šťastie, prechádzali ich jazyky široko druhovú tvár. "
Cesta vzniká tak, že po nej kráčame.
Súlož je trest za šťastie byť spolu!
Cieľ je, ale cesta nie je. To čo v živote nazývame cestou, to je váhanie.
Čím viac sledujeme zákony svojej existencie, tým je nezávislejšia, tým vypočítateľnejšia, radostnejšia a vyššia je jej cena.
"Život je neustále odvádzanie pozornosti, ktoré nedovolí, aby sme si uvedomili, od čoho sa odvádza."
"Život je neustála odchýlka, ktorá nikdy nedospeje k pochopeniu toho, od čoho sa odchýlila."
"Človek zmôže všetko, iba sám pred sebou neunikne."
"Každý človek má svoj vlastný život a svojho vlastného Boha. Svojho obhajcu a sudcu."
"Kto sa stará len o budúcnosť, je menej predvídavý ako ten, kto sa stará len o okamih, lebo sa nestará ani o ten okamih, ale len o jeho trvania."
"Láska je nožom, ktorým sa zraňujeme."
"Logika je síce neotrasiteľná, ale človeku, ktorý chce žiť, neodolá."
"Luxus bohatých je zaplatený biedou chudobných."
"Mnohí by radi tento život zanechali, ale neodvažujú sa kvôli služobným predpisom."
"Nemilujem teba, skôr svoju existenciu: je mi daná tvojim prostredníctvom."
"Nemôže každý pravdu vidieť, ale každý môže byť pravdou."
"Pravda je nedeliteľná, preto sa sama nemôže poznávať, kto ju chce spoznať, musí byť lžou."
"Prečo je na ceste k smrti toľko zastávok, prečo ide všetko tak pomaly?"
"Prečo sa stále neprikláňať k tomu, čo nás môže zjednotiť a neodvracať sa od toho, čo nás odtŕha od spoločenstva ľudí?"
"Smrť je pred nami asi ako v triede na stene obraz Alexandrovej bitky. Ide o to, aby sme ešte v tomto živote svojimi činmi obraz zatemnili, či dokonca ho vytreli."
"Všetky ľudské chyby sú netrpezlivosť."
"V skutočnosti sa človek vykupuje len svojimi záväzkami. A to má v živote najväčšiu cenu."
"V boji medzi svetom a sebou rob sekundanta svetu."
„Mlčanie je jedna z vlastností dokonalosti.“
„Láska nemá stanovenú cenu. Je láskou, len keď je zadarmo.“
„Pravda je nedeliteľná, preto sa sama nemôže poznávať, kto ju chce poznať, musí byť lžou.“
Kdo se stará jen o budoucnost, je méně předvídavý než ten, kdo se stará jen o okamžik, neboť se nestará ani o ten okamžik, ale jen o jeho trvání.
Ti dobří mívají stejný krok. Ostatní ale, aniž to tuší, tancují kolem dobové tance.
Kdo hledá, nenajde, ale kdo nehledá, bude nalezen.
První známkou začínajícího poznání je touha zemřít.
Svízel soužití vyvolává cizotu, soucitem, chtíčem, zbabělostí, ješitností, a jen na hlubokém dně snad tenký potůček hodný jména láska, nepřístupný hledání, problesknuvší jen v okamžiku -jednoho okamžiku.
V míru se nehneš z místa, ve válce vykrvácíš.
Dřív jsem nechápal, proč jsem na svou otázku nedostal odpověď, dnes nechápu, jak jsem mohl věřit, že se mohu ptát. Ale já jsem přece nevěřil, já se jen ptal.
Lež se nastoluje jako světový řád.
Stejně tak jako člověk, který leží na podlaze, -nemůže spadnout, stejně tak se nemůže člověku nic stát, je-li sám.
Život je neobratně sestavená hostina, při níž se netrpělivě čeká na předkrm, zatím co kolem přešla v tichu hlavní pečeně.
Znalec, odborník, člověk, který ví své, ví ovšem věci, které nelze sdělit, ale které naštěstí zřejmě také nikdo nepotřebuje.
Můj život je váháním před narozením.
To, že náš úkol je zrovna tak veliký jako náš život, dává mu zdání nekonečnosti.
Praha nás nepustí, malá matka má drápy.
kafka srelkaa.jpg
„Jedného dňa sa človek zobudí zo strašného sna a zistí, že jeho telo mu už nepatrí. Jedného dňa sa človek zobudí zo strašného sna a zistí, že sen stále trvá."
Franz Kafka- Premena
V jeden den sa Gregor zobudí a zistí, že sa premenil na akýsi hmyz. Má dve tykadlá, okrúhle telo, veľký počet nožiciek, ktoré nevie z počiatku ovládať. Hned na to si uvedomí, že už dávno mal byt v inom meste a že vo firme vedia, že mešká. Má strach z toho,ako im to vysvetlí. Počuje rodicov ako sa strachujú, čo sa s ním stalo, prečo je ešte v posteli. Chce s nimi komunikovat, ale pre zvláštne zvuky sa o to už ani nepokúša. Do bytu prichádza prokuratorista firmy a chce sa s Gregorom rozprávať. Nakoniec sa Gregor dostane z postele von a podarí sa mu otvoriť dvere. Ich reakcia na neho je odmietavá, všetci sú vyľakaní a neveria vlastným očiam, že ten chrobák je vlastne Gregor. Otec ho zaženie spät do izby. Milujúca rodina sa ho desí a uvedomuje si, že Gregor ich priviedol do hroznej situácie. Tejto úlohy sa s veľkým súcitom zmocní sestra. Gregor cíti jej záujem, starostlivost a lásku, no nedokáže zo seba vydat ani kúsok vdaky, slova, vľúdneho pohladenia, ci iného náznaku svojej ľudskej existencie, aj napriek tomu, že vo vnútri lásku a vdačnosť cíti. Rodina nevie, čo má od neho očakávať, je im skôr hanbou než pýchou, akou im bol dovtedy. Navštevuje ho iba občas, večer mu nechávajú otvorené dvere do kuchyne. Neskôr ich však zatvoria. Gregor ich vidí iba vtedy, ked mu prinesú jedlo. Každé ráno ho desí upratovačka, ktorá ho metlou ponižuje. Gregorova mysel je ale stále rovnaká ako pred premenou, jeho duša je v hroznom videní a nemôže byt v žiadnom prípade vyslobodená.
Jediné, čo medzi ním a rodinou stojí, je premena.
Potom, čo Gregor vyľaká svojím zovnajškom matku, je svojím otcom surovo zbitý a postupne umiera. Kedže rodina stratila svojho živitela, je nútená ubytovať podnájomníkov. Avšak aj oni sú otrasení vzhladom hmyzu a rýchlo sa z domu vyparia. Odlúčenie rodiny sa prejaví natolko, že sám Gregor cíti, že je na obtiaž a pre svojich blízkych nerobí nič dobré. Jedného dna si pripadá až natolko zbytocný a ohavný, že zomrie.
Cítil sa totižto iba prebytočným hmyzom, odpadom...
Jeho život nemal zmysel, jeho vnútro nemalo dalej dôvod prežívať. Rodina prijíma jeho smrť skôr s radosťou a zabúda na neho.........
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one