Citáty sú hĺbavé a krásne. Riadiť sa nimi je však už ťažšie.

Mika Waltari:Egypťan Sinuhe
Tak sa nestalo nič nové pred mojimi očami, ale všetko, čo sa stalo, stane sa aj v budúcnosti. Tí, ktorí prídu po mne, budú podobní tým, ktorí boli predo mnou. Akože by teda mohli pochopiť moju múdrosť? Prečo by som si mal želať, aby čítali moje slová?
Avšak ja, Sinuhet, píšem toto pre seba, pretože poznanie hryzie moje srdce ako lúh, aj vyprchala všetka má radosť z žitia. Začínam svoje knihy v treťom roku svojho vyhnanstva na pobreží východného mora, kde sa Vystrojujeme lodi do krajiny Punt, blízko púšte, blízko pohoria, kde kedysi králi brávali kameň pre svoje obrazy. Píšem, pretože víno je trpké môjmu pažeráka. Píšem, pretože som stratil túžbu obveseľovať sa so ženami a pretože ani záhrada ani ryby v rybníku neobšťastňují moje oči. Za chladných nocí zahrieva čierna dievča mojej lóže, ale nemám z nej potešenie. Zahnal som pevca, pretože zvuk strunových nástrojov a fláut zraňuje moje uši. Preto píšem ja, Sinuhet, neviem čo počať so všetkým svojím bohatstvom as množstvom zlatých pohárikov, myrhy, čierneho dreva a slonoviny.
Lebo mám všetky tieto veci a nič mi nebolo odňaté. Moji otroci sa naďalej obávajú mojej palice, a strážcovia skláňajú hlavu a kladú ruky do výšky kolenách predo mnou. Avšak panstvo mojich krokov je splatné a žiadna loď tu nesmie pristáť za prílivu. A preto ja, Sinuhet, neucítim už nikdy vôňa čiernej prsti za jarných nocí, a preto píšem.
A predsa ešte nedávno bolo moje meno vpísané do zlatej knihy faraónovej a býval som v zlatom dome po pravici kráľovskej. Moje slovo malo viac váhy než reči mocných miest krajiny Kemet, šľachtici mi posielali dary a zlaté náhrdelníky zdobili mojej hrdlo. Mal som, čo si len človek môže priať, ale žiadal som viac, než môže človek dostať. Hľa, preto teraz som, kde som. Bol som vypovedaný z Vesetu v šiestom roku vlády Haremheb, aby som bol na smrť ubitý ako pes, keby som sa vrátil, aby som bol rozdrvený ako žaba medzi kameňmi, keby som len nohou vykročil z hraníc, ktoré sú mi vykázané. Taký je rozkaz kráľa, faraóna, ktorý bol kedysi mojím priateľom.
"Víno je dar bohov pre radosť srdca, ak sa ho užíva s mierou. Jeden pohár neškodí nikomu, dva rozväzujú jazyky, ale ktokoľvek ho vypije celý džbán, prebudí sa v priekope ulice, olúpený a pokrytý modrinami. "
"Pravda je ako nahý nôž v rukách dieťaťa a obráti sa proti tomu, kto ho nesie."
"Bohatým nie je ten, kto má zlato a striebro, ale ten, kto sa uspokojí s málom."
"Ľud je ako vôl ktorému ovážeš okolo hrdla povraz a ktorého ťaháš, kam chceš"
Najväčšou radosťou ľudu je, ak môže spoločne kričať, a nedbá veľa o to, prečo kričí, ale každý sa cíti silnejším, kričí ak s ostatnými, a má potom aj vec, pre ktorú kričí, za jedine správnu.............ako aj teraz.................
Spravodlivosť závisí na závažiach, ktorými sa váži
Tvoje slová sú ako bzučanie muchy v mojich ušiach......xixi..treba si tento výrok zapamätať
Vskutku si sa už dosť natĺkol hlavou o stenu, pane môj, Sinuhe, a je čas, aby si sa upokojil a žil životom múdreho, keď ťa už tá vecička, ktorú muži skrývajú pod svojou bedrovou rúškom k vlastnej hanbe, neobťažuje a nevháňajú horúčosť do hlavy , lebo z toho pochádza všetko zlé, čo sa na svete deje.
náď nie som šťastný, ale nie som tiež príliš nešťasten svoju osamelosťou, veď čím som bol osamělejší a vzdialenejšie ľuďom, tým jasnejšie som ľudí videl, a tým jasnejšie som videl aj ich činy, aj márnosť ich činov. Lebo márne sú všetky činy, ktoré vykoná človek za dní svojho života.
Ľudia lipnú na lži ako muchy na medovom koláči a ako kadidlo dymí slovo rozprávača, ktorý čupí na rohu ulice, ale ľudia utekajú pred pravdou.
Až doteraz som sa domnieval, že ľudská myšlienka môže otvoriť všetky dvere a že človek môže dosiahnuť hraníc poznania a že s rastúcim poznaním rastie aj srdce ľudské. Avšak čoho som dosiahol všetkým svojím poznaním? Čím viac rástlo moje poznanie, tým zatvrzelejším sa stávalo moje srdce a tým plytším som cítil svoj život, až môj život bol len stojatou plytkou vodou v močiaroch.
Toto všetko som napísal ja Sinuhet, Egypťan, pre seba samého. Nie pre bohov, ani pre ľudí, ani pre zachovanie svojho mena naveky, ale pre seba samého, úbohého a utrápeného, ​​a pre svoje srdce, ktoré dostalo svoju mieru plnú.
Obrázok5.gif
Graves Robert von Ranke: Já, Claudius
Claudius si vypočul od Sibyly túto veštbu:
Dní päťdesiat tri, desať jar
a Clau - Clau - Clau dostane dar,
túžbu všetkých ľudí, jeho zmar.
Bez priateľov, ktoré by mal rád,
Koktavo bude potkne, brboce a sám sa cestou brať.
Až stíchne, odviatiu v iný svet, tak za devätnásť set rokov, ľudia mu budú rozumieť.
„Smrt všechno srovná.“
„Kdo zastrašuje, víc se bojí sám.“
"Neexistuje žiadne víťazstvo ako také, kedy nepriatelia aj v duchu uznajú, že sú porazení."
"Spoločný žiaľ sa ľahšie znáša."
"Nestáli dav svoje názory mení vždy pri zmene vládcu."
"Beda, z ako malých príčin sa rúca veľké veci."
"Sú vynesený do výšky, aby sa tým horšie zrútili dolu."
"Prítomnosť zmenšuje slávnu povesť."
"Svet sa zakladá na príklade vládcu."
"Zúrivosť kruté závisti nemôže uzmieriť žiadny pokoj."
"Keď sa ku skvelým mravom spája pýcha, potom strácajú cenu."
"Svet sa riadi príkladom kráľa."
Obrázok5.gif
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one