Citáty sú hĺbavé a krásne. Riadiť sa nimi je však už ťažšie.

Obrázok5.gif
William Shakespeare - Hamlet
Hamlet

Tretie dejstvo. Prvý obraz

POLONIUS: Už prichádza! Kráľ, musíme sa skryť!

(Ukryjú sa za záves; Ofélia si kľakne na kľačadlo.

Vstúpi Hmalet, hlboko skľúčený.)



HAMLET: Byť, či nebyť - kto mi odpovie,

čo šľachtí ducha viac: či trpne znášať

strely a šípy zlostnej Šťasteny,

či pozdvihnúť zbraň proti moru bied

a násilne ho zdolať ? Umrieť, spať -

nič viac, a namýšľať si, že tým spánkom

sa končí srdca bôľ a stovky hrôz,

čo sú nám súdené; tak umrieť, spať -

či v tom je méta našich túžení ?

Spať - azda snívať - to nás zaráža,

čo prisniť sa nám môže v spánku smrti,

keď unikli sme svetským krútňavám.

A človek zaváha - tie obavy

nám predlžujú strasti života.

Veď kto by znášal bič a posmech čias,

bezprávie tyranov a spupnosť pyšných,

žihadlá ohrdnutej lásky, krivdu,

svojvôľu úradov a ústrky,

čo schopný od neschopných utŕži,

keď poľahky je možné pokoj nájsť

jediným bodnutím; kto by sa vláčil

v pote tváre s bremenom života?

Len hrôza u toho, čo je po smrti,

z neznámych končín, odkiaľ nijaký

pútnik sa nevracia, nám marí vôľu

a káže radšej znášať známe zlá,

než uniknúť k tým, ktoré nepoznáme.

Tak svedomie z nás robí zbabelcov

a prirodzená ľudská rozhodnosť

chorobne bledne v tieni dohadov;

aj smelé veľkolepé predsavzatia

vzápätí spľasnú ako bublina

a nemožno ich činmi nazývať.

Lež dosť už. Krásna Ofélia,

aj moje hriechy spomeň v motlitbách. ...
Obrázok5.gif
Dante Alighieri - Božská komédia - Peklo
PEKLO

(3)

CEZO MŇA SCHÁDZAŠ K BOLESTNÉMU MESTU,

CEZO MŇA SCHÁDZAŠ DO VEČNÉHO BôĽU,

CEZO MŇA KONÁŠ K ZATRATENCOM CESTU.

(9)

LEN VECI VEČNÉ BOLI PRV. A HRÁDZA

VEČNÁ SOM TIEŽ: MNOU KONČÍ SA PÚŤ ZEMNÁ.

NEDÚFAJ NIK: NIK NEVYJDE, KTO VCHÁDZA.

(12)

Predo mnou brána týčila sa z temna,

na nej som čítal tento nápis tmavý

a riekol: „Majstre, tvrdá reč to pre mňa.“

(15)

Odvetil mi jak človek prenikavý:

„Tu nech tvoj duch sa zbaví všetkej bázne

a zbabelosti všetkej nech sa zbaví!

(18)

Sme na miestach, z nich duša nevyviazne,

kde riekol som, že trpí strašnú muku,

kto zmrhá poklad rozumu a blaznie.“

(60)

Keď som pár spoznal z tejto perepúte,

i toho tieň som uzrel v mraveništi,

čo za vinu má veľké odrieknutie.

(63)

Vedel som hneď a hneď som si bol istý,

že ničomníkov vidím v tomto chvate,

ktorých i Boh i Dis má v nenávisti.

(66)
Obrázok5.gif
Jean Baptiste Poquelin Moliére - Lakomec
LAKOMEC

-Štvrté dejstvo

-Siedmy výstup (Harpagon sám)

HARPAGON

(už zo záhrady ho počuť kričať:

chytťe zlodeja; pribehne bez klobúka)

ZLODEJ ! Zlodej ! Vrah ! Mordár ! Sparvodlivosť, ó, spravodlivé nebesá! Som stratený. Som zavraždený. Krk mi podrezali. Ukradli mi moje peniaze. Kto to mohol byť ? Kde sa podel ? Kde je ? Kde sa skrýva ? Čo robiť, aby som ho našiel ? Kde utekať ? Kde neutekať ? Nie je tamto ? Nie je tuná ? Kto si ? Stoj ! (Chytí sa sám za ruku.) Vráť mi moje peniaze, oplan !... Ach, veď to som ja. Už sa mi s toho rozum múti. Už ani neviem, kto som, kde som, čo robím. Jaj, jaj, moje úbohé peniaze ! Moji drahí priatelia ! Ozbíjali ma o vás. A keď mi vás vzali, stratil som svoju oporu, svoju útechu, svoje potešenie. Všetkému je koniec. Už nemám čo hľadať na svete. Bez vás mi žiť nemožno ! Už je mi amen, nevládzem ďalej, to je môj koniec, moja smrť, môj hrob ! Nieto tu nikoho, čo by ma vzkriesil, čo by mi vrátil moje drahé peniaze, alebo mi aspoň prezradil, kto ich vzal ? Ha, čo vravíte ? Nikto nič ! Nech to už ktokoľvek urobil, musel paromovsky striehnuť na vhodný čas. Vybral si práve chvýľku, keď som hovoril so svojím nezdarným synom. Preč odtiaľto ! Idem po policajtov a dám na škripec natiahnuť všetkých, čo sú v dome, slúžky, sluhov, syna, dcéru a naostatok aj seba. Čo je tu národa ! Na koho vrhnem pohľad, každý mi je podozrivý, v každom vidím zlodeja, čo ma okradol. Ha ? O kom sa to tam zhovárate ? O tom, čo ma obral ? Aký je to tam hore hurhaj ? Je azda tam ten môj zlodej ? Pre živého boha, ak viete niečo o ňom, prosím vás, povedzte mi to. Neskrýva sa medzi vami ? Všetci sa na mňa dívajú a smejú sa mi. Nuž rýchlo po komisárov, drábov, žalárnikov, sudcov, po mučidlá, šibenice, katov ! Všetko do nohy dám povešať, a ak tie peniaze nenájdem, obesím sa aj ja.
Obrázok5.gif
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one